INTERVIEW

O NAČÚVANÍ SNOM
Rozhovor s Jurajom Ďurišom

Foto Ján Šebík

Ak čo i len náznakom nahliadneme do oblasti experimentálnej a elektroakustickej hudby v kontexte Slovenska (či bývalého Československa), nemôžeme prehliadnuť meno majstra zvuku, dramaturga, redaktora, organizátora, pedagóga, propagátora, hudobného skladateľa Juraja Ďuriša (1954). Tento rok oslavuje okrúhle sedemdesiate narodeniny. Výročia tak nejako prirodzene bývajú spojené s ohliadaním sa spät a sumarizovaním životnej cesty. Tvorivá cesta Juraja Ďuriša je nanajvýš zaujímavá. Vyštudoval Katedru jadrovej fyziky Technickej univerzity v Bratislave, odbor experimentálna elektrofyzika. Adjektívum experimentálny sa stalo akýmsi symbolom a najmä obsahom jeho ďalších tvorivých smerovaní a aktivít. Tie sa však už dotýkali oblasti experimentálnej, elektroakustickej hudby, zvukových a interaktívnych umení, ktoré inštitucionálne zastrešovalo Experimentálne štúdio Slovenského rozhlasu v Bratislave. BoI to priestor plný kreativity, hľadačstva a experimentovania. Juraj Ďuriš sa stal jeho súčasťou v roku 1978. Odvtedy vytvoril množstvo elektroakustických kompozícií; získal niekol’ko ocenení na medzinárodných súťažiach v Taliansku, Švédsku či Českej republike. V deväťdesiatych a nultých rokoch bol členom medzinárodných porôt Musica Nova, Praha; IREM (International Rostrum of Electroacoustic Music) Helsinky ’94; Amsterdam ’96; Rím 2004; SPACE ’96 Štockholm; členom ARS Austica workgroup European Broadcasting Union, TauKay Udine a PRIX EUROPA 2006. Pôsobil ako riaditel’Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu, bol riaditeľom Centra pre elektroakustickú a počítačovú hudbu; od roku 1992 vysiela v rádiu Devín reláciu venovanú experimentálnej tvorbe s názvom Ex Tempore; pôsobil ako pedagóg na VŠMU a mohli by sme pokračovaf ďalej. 

Ostatným tvorivým počinom Juraja Ďuriša je album The Dreams (2023, La Plata Production). Je to vyše hodinové putovanie sónickými prostrediami, poslucháčsky fascinujúce kino pre uši a jedinečná forma zdokumentovania vlastnej tvorivej cesty. Inými slovami: výstižný, nanajvýš tvorivý a nesentimentálny pohľad späť v aktuálnych kompozičných súradniciach. Nasledujúci rozhovor však nie je len o snoch. 

FRANCÚZSKY EKONÓM A TEORETIK, JACQUES ATTALI, OTVÁRA SVOJU KNIHU NOISE – A POLITICAL ECONOMY OF MUSIC MYŠLIENKOU, ŽE VYŠE DVADSAŤPÄŤ STOROČÍ SA NA SVET NAZERALO, ČÍM POUKAZUJE NA DOMINANCIU VIZUÁLNEHO VNÍMANIA V PROCESE POZNÁVANIA SVETA V EURÓPSKOM KONTEXTE. 

KEDY U VÁS OSOBNE NASTAL MOMENT UVEDOMENIA SI, ŽE SVET SA DÁ HLBŠIE A INAK REFLEKTOVAŤ PRÁVE PROSTREDNÍCTVOM ZVUKOV A PONÚKA TAK NOVÉ/INÉ MOŽNOSTI UVAŽOVANIA O ŇOM? 

Rozhodli tri revolučné momenty.

REVOLÚCIA 1913 – FUTURISTIKÝ MANIFEST 

Futuristi nenavrhujú novú formu umenia, ktorá je založená na zvuku. Čo navrhujú, je jednoducho rozšírenie existujúcich postupov v oblasti hudby, čo je myšlienka, ktorej aktuálnosť trvá až do súčasnosti.

V roku 1913 však neboli vyvinuté technológie, ktoré by umožnili manipulácie s reálnymi zvukmi v hudobnom prevedení preto Luigi Russolo vytvoril sériu mechanických strojov, známych hlukových intonátorov – Intonarumori. Neboli to teda technológie, ktoré otvorili nové tvorivé možnosti, ale vízia rozšírenia novej zvukovosti. Týmto počinom sa položil základ pre nové disciplíny akými sú umenie zvuku (sonicART) a zvukový dizajn (sound design, sónický dizajn).

REVOLÚCIA 1948 – ROZVOJ PAMÄŤOVÝCH MÉDIÍ

Seriózny zvukový dizajn a s ním spojené umenie zvuku (sonicART) trpezlivo čakali na príchod flexibilného pamäťového zariadenia, ako magnetofón, gramofón, ktoré by dokázalo šikovne zvuk uchopiť, uložiť, zapamätať a neskôr opätovne prehrať. Tieto nové možnosti sú skvelou príležitosťou na definovanie zvukového objektu ako základného kameňa umenia zvuku. 

 V roku 1948 Schaeffer predstavil kompozíciu a experimentovanie s nahranými zvukmi, čo viedlo k vzniku konceptu musique concrète. Piateho októbra 1948 boli jeho prvé experimentálne diela, známe ako Cinq études de bruits (Päť štúdií hluku), predstavené na koncerte v Paríži.

REVOLÚCIA 1980 – PRECHOD NA DIGITÁLNY FORMÁT

 V roku 1980 spoločnosti Sony a Philips spoločne vyvinuli a zverejnili špecifikácie pre digitálny formát. Stanovili sa normy pre kompaktný disk, ktorý sa stal novým štandardom pre digitálne audio. Boli položené základy pre digitálne audio. Boli položené základy pre digitálne audio. Jeho význam presahuje len technické špecifikácie; predstavuje revolúciu v spôsobe, akým ľudia počúvajú hudbu.

AKÝ BOL VÁŠ VZŤAH K HUDBE (POSLUCHÁČSKY A TVORIVÝ) POČAS STREDOŠKOLSKÝCH A NÁSLEDNE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTÚDIÍ NA TECHNICKEJ UNIVERZITE V BRATISLAVE? DRIEMALI VO VÁS, ČI UŽ VNÚTORNE, SKRYTO, IMPLICITNE ALEBO AJ NAVONOK HUDOBNOTVORIVÉ NÁZNAKY?

AKÁ HUDBA, ČI UMENIE FORMOVALO VÁŠ HUDOBNÝ VKUS A VAŠE HUDOBNÉ CÍTENIE V SPOMENUTÝCH ŠTUDENTSKÝCH OBDOBIACH, ČIŽE PRED NÁSTUPOM DO EXPERIMENTÁLNEHO ŠTÚDIA VTEDAJŠIEHO ČESKOSLOVENSKÉHO ROZHLASU V ROKU 1978? 

Aký bol môj vzťah k hudbe? Ani som netušil, že by ma niekedy mohla zaujímať. Hudba hrala, my sme ju počúvali. To je všetko. Hahaha …
Zaujímala ma hudba Pink Flyd. Bola iná vzdušná, obsahovala fascinujúce zvukové obrazy. Jednoducho povedané architekti hrali “architektonické projekcie”. 

RÁD BY SOM SA PRISTAVIL PRI ĽUĎOCH, KTORÍ VÝZNAMNE OVPLYVNILI VAŠE UVAŽOVANIE O ZVUKU A HUDBE. PREDPOKLADÁM, ŽE TO URČITE BOLI VAŠI PEDAGÓGOVIA: VÍŤAZOSLAV KUBIČKA, MILAN ADAMČIAK A NEPOCHYBNE CELÁ PLEJÁDA OSOBNOSTÍ HUDOBNEJ AVANTGARDY 60. ROKOV, S KTORÝMI STE MALI MOŽNOSŤ SPOLUPRACOVAŤ. MÔŽETE ZASPOMÍNAŤ NA SVOJICH UČITEĽOV ALEBO INÝCH ĽUDÍ A NA KONKRÉTNE MOMENTY, MYŠLIENKY, IDEY, SKLADBY, POSTOJE S NIMI SPOJENÉ, KTORÉ BOLI PRE VAŠE TVORIVÉ (A MOŽNO AJ ĽUDSKÉ) SMEROVANIE ZÁSADNÉ A MOŽNO AŽ INICIAČNÉ?

Predovšetkým to bolo prostredie, do ktorého som sa dostal. Náhoda rozhodla. Experinetálne štúdio Bratislava. Bolo len na mne, či to celé pochopím, prispôsobím sa a rozviniem. Keď máš talent neubrániš še. 🙂

AI napovedá: “Keď máš talent, neubrániš sa mu” je veľmi výstižný a inšpirujúci výrok, ktorý vyjadruje myšlienku, že ak má niekto prirodzené nadanie alebo schopnosť, je ťažké odolať jeho využitiu. Talent môže byť v rôznych oblastiach, ako sú umenie, šport, veda či podnikanie, a jeho rozvoj môže viesť k úspechu a naplneniu.

Padol som do levovej jamy Novej zvukovosti. Moje sériové číslo je 42-135. (42 rokov a 135 dní odpracovaných v Experimentálnom štúdiu). Začal som “nasávať” všetko čo lietalo okolo mňa. Slovesná tvorba, hudba, zvukový dizajn … Spolupracovníci, kamaráti boli otvorení. Dostal som ďalšiu vysokú školu – umenia zvuku (sonicART). Boli to kolegovia Peter Janík, Ján Backstuber, skladateľ Víťko Kubička, Milan Adamčiak a iní. Napríklad Milan Adamčiak ako učiteľ ma nič nenaučil!!! Naučil ma len jedno (niečo veľmi podstatné): “Existuje voľná tvorba a neboj sa!” 

POĎME K VÁŠMU OSTATNÉMU PROJEKTU – ALBUMU THE DREAMS, KTORÝ VYŠIEL VO VYDAVATEĽSTVE LA PLATA PRODUCTION. JE TO VYŠE HODINOVÁ „PRECHÁDZKA“ ZVUKOVÝMI ZÁHRADAMI – TAK OZNAČUJETE JEDNOTLIVÉ ČASTI ALBUMU/PROJEKTU. RÁD SA VYJADRUJETE PROSTREDNÍCTVOM METAFOR? MOŽNO OZNAČIŤ VAŠU HUDBU ZA METAFORICKÚ?

Možno aj. Osobne sa cítim ako výtvarník, sochár … Pracujem so zvukom ako s matériou. Pracujem s objektmi. A opäť sme v architektúre. Sú to zvukové obrazy. 

SÚVISÍ NÁZOV PROJEKTU THE DREAMS S POVAHOU VAŠEJ KOMPOZIČNEJ POETIKY, V KTOREJ AKOBY BOL SPRÍTOMNENÝ CHARAKTER SNOV: NEPREDVÍDATEĽNOSŤ, KOEXISTENCIA VIACERÝCH ZVUKOVÝCH, VÝRAZOVÝCH A VÝZNAMOVÝCH ROVÍN, VIACERÝCH ČASOV, ČI SPÁJANIE NAVONOK HETEROGÉNNYCH MOMENTOV?

Slovo The Dreams nevymysleli angličania. Je to odvodené od náško záhoráckeho slova “drímat”. 

Toto som započul som na Hviedoslavovom námestí v Bratislave. Babka mlátila dedka dážnikom po hlave a kričala. Tyslehelsisaspals. To obsahuje neuveriteľné množstvo mien EU. Stačí to roztrhať na menšie kúsky a vybrať si. Napríklad. Tys Lehelsis, As Pals, Lehel, Sisas Pals, El Sisas …

AKO DLHO ZRELA VO VAŠEJ MYSLI MYŠLIENKA VYTVORIŤ „MONOGRAFICKÚ KOMPILÁCIU“, AKO OZNAČIL TENTO PROJEKT MUZIKOLÓG A ESTETIK JOZEF CSERES. INAK POVEDANÉ:  AKÚ GENÉZU MÁ JEHO REALIZÁCIA?

Je to veľmi jednoduché. Štyridsať rokov tvorby. Všetky moje kompozičnä pokusy majú spoločný menovateľ. (Tajný kód :)) Potom je jednoduché poskladať z toho malý hrad. Zase sú tu tí architekti. Asi sa ich nezbavíme. 🙂

NESMIERNE MA ZAUJALA VIACVÝZNAMOVÁ KONCEPCIA ALBUMU THE DREAMS. NA JEDNEJ STRANE AUTONÓMNE HUDOBNÉ DIELO, ROVNAKO VŠAK ISTÝ DRUH DOKUMENTU, V KTOROM MOŽNO POČUŤ VÝVOJ VAŠEJ KOMPOZIČNEJ POETIKY. PRISTAVME SA TERAZ PRI NIEKTORÝCH MOMENTOCH: METAFORA ZÁHRADY – KONOTUJE TERITÓRIUM, PRIESTOR, UMWELT, V KTOROM JE PRÍTOMNÁ ROZMANITOSŤ V JEDNOTE, ISTÁ SAMOORGANIZÁCIA, HARMÓNIA, SYMBOLIKA – ČI UŽ IDE O RAJSKÚ ZÁHRADU ALEBO ORGANIZÁCIU JAPONSKÝCH ZÁHRAD A V HUDOBNOTEORETICKOM KONTEXTE AJ KONCEPT ZVUKOVEJ KRAJINY – SOUNDSCAPE KANADSKÉHO TEORETIKA A HUDOBNÉHO SKLADATEĽA RAYMONDA MURRAY SCHAFERA. INŠPIROVALI, OVPLYVNILI VÁS SPOMENUTÉ KONCEPTY? 

Vaša otázka je dvojjedinná. Hneď obsahuje aj odpoveď. 🙂

HUDBA A PROSTREDIE – TO JE ŠIROKÁ TÉMA, ZAUJÍMALO BY MA VŠAK, ČI POZORUJETE AUDITÍVNE PROSTRIEDKY, V KTORÝCH SA NACHÁDZATE (ČI UŽ PRÍRODNÉ ALEBO MESTSKÉ, VNÚTORNÉ ALEBO VONKAJŠIE), A ČI S NIMI TVORIVO PRACUJETE? SÚ PRE VÁS INŠPIRAČNÝM ZDROJOM ALEBO DOKONCA MATERIÁLOM K TVORIVÝM ČINNOSTIAM? 

Áno je to jedno v aké prostredie ide. Musia byť splnené dve podmienky podmienky:

– Pestovať, trénovať a nestrácať citlivosť.
– Dostatok podnetov. Treba ich vyhľadávať, alebo privolávať.

VRÁŤME SA K ALBUMU THE DREAMS A KONKRÉTNE K SPOJENIU KINO PRE UŠI – TO ASOCIUJE PRÍBEH, PLYNUTIE OBRAZOV (V TOMTO PRÍPADE ZVUKOV) A S TÝM SÚVISÍ AJ ŠTRUKTÚRA SAMOTNÉHO HUDOBNÉHO CELKU: PRÁCA S KONTRASTAMI, PRINCÍP RÁMOVANIA, DRAMATICKOSŤ VNÚTORNÝ DYNAMIZMUS… VLASTNE POZORUJEME UNIVERZÁLIE AKO SYMETRIA, HARMÓNIA, KONTRAPUNKT A I. 

AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVA VO VAŠEJ HUDOBNEJ POETIKE PRÍBEH, PRÍBEHOVOSŤ?

Dlhé roky som riešil problém, ako takúto hudbu počúvať. Najprv som vyriešil ako ju pomenovať. Volám ju “Iná hudba”. Potom som definoval dve nutné roviny, ako ju počúvať a ako jej rozumieť.

Môj príncíp má nálepku SS. “Space & Story”. Alebo po slovensky PP. “Príbeh a Priestor”. 

Zase sú tu tí architekti. 

Vytvoríme si nejakú scénu, základ. Ale on sám (Priestor) nemá význam. Znamená len samého seba. Potom doň vložíme Príbeh – niečo čo má kód. Všetko ožíva, vzikajú vzťahy. Príklad z filmu. Máme dva nezávislé zábery. Jamu a ženu. Ak ženu oblečieme do čierneho a strihneme zábery na seba, je z toho vdova. Príbeh potom vznihá repetíciam a vatiantnosťou elementov. Repetícia je skrytá kompozičná múdrosť, ktorá dokáže vytvárať príbehy. A nie je to jenoduché. Musí to mať hlavu a pätu, pravidlá. A máme to.

NA OBALE ALBUMU THE DREAMS UVÁDZATE, ŽE TO ČO POČÚVAME NIE JE TANCOM, HUDBOU, ALE REZONANCIOU, HALUCINÁCIOU, ČI FORMOU NIEČOHO MAGICKÉHO. ČAS, SNY, SPOMIENKY, PAMÄŤ, PANTHA REI – TO VŠETKO POJMOVO ZASTREŠUJE VAŠE SKLADBY. OTVÁRA TO ROZMANITÉ INTERPRETAČNÉ POLIA. JE TO MÝTUS ALEBO PRIPOMENUTIE HUDBY AKO KOZMICKEJ HRY ENERGIÍ;  JE TO MOŽNOSŤ K PRIBLÍŽENIU SA TRANSCENDENTNÉMU VÝZNAMU HUDBY? 

Áno, dobrá otázka. V hudbe analyzujeme všeličo. Napríklad rytmus. To je chudokrvné. Vibrácia a energia – to je zákon prírody a vesmíru. Neustále premeny energií a vibrácií.

POJEM “KINO PRE UŠI” SÍCE TEMATIZUJE AUDITÍVNE FENOMÉNY, ALE JE V ŇOM IMPLICITNE PRÍTOMNÁ AKÁSI OBRAZOTVORNOSŤ, KINEMATOGRAFICKOSŤ. SYNTÉZU OBRAZU A HUDBY POZORUJEME NAPRÍKLAD VO VIZUÁLNO-AKUSTICKEJ KOMPOZÍCIÍ PORTRÉT (1990), KTORÚ STE VYTVORILI SPOLOČNE S VÝTVARNÍKOM MILOŠOM BOĎOM. MIMOCHODOM, JEJ FRAGMENT POČUJEME AJ V DRUHEJ ZÁHRADE NA ALBUME THE DREAMS. ROVNAKO JE SÚČASŤOU ALBUMU AJ KOMPOZÍCIA LOST MEMORIES (2015), TEMATIZUJÚCA ČAS – ČAS FYZIKÁLNY, MÝTICKÝ,  „PROUSTOVSKY“ STRATENÝ ČAS, A S ČASOM SPOJENÉ FENOMÉNY PAMÄTE A SPOMIENOK. FILMÁR PETER ZÁKUŤANSKÝ K TEJTO KOMPOZÍCII VYTVORIL OBRAZOVÚ LÍNIU POZOSTÁVAJÚCU Z ARCHÍVNYCH ZÁBEROV Z HISTÓRIE A ZO ŽIVOTA ĽUDÍ V RÔZNYCH OBDOBIACH STAREJ BRATISLAVY. 

JE VAŠE VNÍMANIE ZVUKOV SPOJENÉ SO SYNESTETICKÝMI ASOCIÁCIAMI, AKO OBRAZ, TEXT A POD.? NACHÁDZATE VO ZVUKOCH URČITÉ PARALELY S POHYBLIVÝMI OBRAZMI? 

Nie. Stále je to o tom istom. Ide len o iné formy s tými istými zákonmi. Stačí len zosynchronizovať jednotlivé formy.

V PRVEJ ZÁHRADE – V KOMPOZÍCII THE DREAMS  ZAZNIEVA HLAS JOHNA CAGEA Z JEHO PREDNÁŠKY COMPOSITION IN RETROSPECT; À PROPOS, ZAŽILI STE STRETNUTIE S JOHNOM CAGEOM V BRATISLAVE V ROKU 1992? AKÝ VEĽKÝ VPLYV MALI ALEBO MAJÚ CAGEOVE MYŠLIENKY, JEHO UMELECKÁ FILOZOFIA NA VAŠE TVORIVÉ AKTIVITY?

Tak toto je mimo mňa. Od Cagea som si požičal 143 slov a vytvoril som nový kontext. Vizuálny a emocionálny pocit priestoru. Veľmi sa mi páči, že slová plynú nezávisle, bez väzby. Z jeho slov som nevytvoril Príbeh. Je to čistý Priestor, ktorý nemá čas. Všetko to stojí a vibruje. Je to kus energie v bezčasovom priestore. Rovnovážny stav, ktrorý nikam nevedie. Len vysí v prietore, výžaruje a vymieňa si energiu s vibráciou.

SPOLU S UŽ SPOMENUTÝM VÝTVARNÍKOM MILOŠOM BOĎOM STE VYTVORILI VÔBEC PRVÚ INTERAKTÍVNU INŠTALÁCIU S NÁZVOM SCHRATTENBERG SCHRATT (1990). MÔŽETE NÁM PRIBLÍŽIŤ PROCES VZNIKU TOHTO, V SLOVENSKOM KONTEXTE A V OBLASTI INTERAKTÍVNEHO UMENIA DÔLEŽITÉHO PROJEKTU?

Zišli sme sa na sympósiu. Vytvorili sme interaktívneho Schatta. Ten čas, tá doba si už sama pýtala prekročiť svoj tieň.

OBAL ALBUMU THE DREAMS TVORÍ DIELO SVETOZÁRA ILAVSKÉHO – VÝTVARNÍKA, ALE V 80. ROKOCH AJ TVORCU ELEKTROAKUSTICKEJ HUDBY K SVOJIM OBRAZOM A INŠTALÁCIÁM. SÚVISÍ S TÝM VÝBER JEHO MAĽBY NA VÁŠ ALBUM? AKÝ MÁTE VZŤAH K JEHO TVORBE? POZORUJETE V JEHO MAĽBÁCH, OBRAZOCH POVEDZME IMPLICITNÚ HUDOBNOSŤ?

Nie implicitnú hudobnosť, ale silný živočíšny pocit sa s tým všetkým vyrovnať s “Veľkým gestom”. 

ZAUJÍMAL BY MA VÁŠ POHĽAD A VAŠE SPOMIENKY NA POSTUPNÝ  PRECHOD Z ANALÓGOVÉHO SVETA DO SVETA DIGITÁLNEHO – SAMOZREJME MA ZAUJÍMA OBLASŤ TVORENIA HUDBY. AKO STE TÚTO ZMENU VTEDY VNÍMALI VY? ZMENILO TO HUDOBNÉ MYSLENIE, VNÍMANIE, ALEBO IŠLO „IBA“ O PREMENU „NÁSTROJOV“, ZMENU TECHNOLÓGIÍ?

Jednoduché. Nové technolódie nám dávajú nové možnosti. To je jasné. Ale nehovorme stále o technológiách. Hovorme o expresii týchto nových technológií. A to je iná kapitola.

Padla hmla, digitálna stena, ktorá znižuje viditeľnosť. Hľadáme vzťahy, ale pritom bezvýhradne prijímame diktát technológí. Bez akýchkoľvek zábran si líhame na komfortné lôžka týchto digi-technológií a “predstierame” proces tvorby. Súčasný skladateľ rád podlieha ilúzii akejsi parciálnej zvukovosti, ktorú mylne považujeme za vlastný zámer.

KEDY, PODĽA VÁS NASTÁVA MOMENT/PROCES STÁVANIA SA HUDBOU? 

Výborná prihrávka na definíciu hudby trochu inak. Zacitujem Philipa Tagga.

Hudba neexistuje, pokiaľ nie je niekým počutá, buď z vonkajšieho prostredia, alebo v mysli človeka.

Aj keď pôvodný zdroj hudobných zvukov nemusí byť vytvorený človekom, hudba je vždy výsledkom ľudskej mediácie, úmyslu alebo organizácie prostredníctvom postupov kompozície, aranžovania, prezentácie. Inými slovami na to, aby hudba vznikla, musí jeden alebo viac ľudí zorganizovať zvuky do sekvenčne usporiadaných štruktúr. Týmto spôsobom sa môžu stať hudbou aj pôvodne nehudobné zvuky.

Ak platia prvé dva body, hudba je spôsobom medziľudskej komunikácie

Takisto ako hovorená reč, hudba je mediovaná ako zvuk, no na rozdiel od hovorenej reči hudobné zvuky nepotrebujú obsahovať slová.

Hudba obsahuje ľudské organizovanie a vnímanie neverbálnych zvukov. Je blízka gestám a pohybu, teda je blízka preverbálnym módom senzorického vnímania a tým pádom komunikuje somatické a emocionálne aspekty ľudského myslenia.

Podobné zvuky alebo kombinácie zvukov nemusia byť v rôznych kultúrach nutne cielené, počuté, porozumené alebo použité v tom istom zmysle.

Z týchto šiestich postulátov vyplýva, že: 

Hudba je forma medziľudskej komunikácie, v ktorej ľuďmi organizovaný neverbálny zvuk je vnímaný ako spúšťač primárne emocionálnych, fyziologických a kognitívnych štruktúr.

in: Philip Tagg, A short prehistory of Western music, s.2

A NA ZÁVER, AZDA OBLIGÁTNA OTÁZKA: NA ČOM MOMENTÁLNE PRACUJETE, ČO PRIPRAVUJETE? 

Teraz si kompletujem THE DREAMS GALLERY u mňa na dvore a v štúdiu. Tá platňa o ktorej tu hovoríme je tiež súčasťou a je vystavená ako fyzický objekt so zvukovým kódom tohoto sveta. 

Ďakujem za rozhovor.
Ľubomír Pavelka

IN: VLNA #101 2024